Pri svojich cestách po Slovensku v poslednom pol roku sa stretávam s vládnymi predstaviteľmi, riaditeľmi podnikov, občianskymi aktivistami, umelcami, pedagógmi a novinármi. Zapôsobil na mňa talent, energia Slovákov a hrdosť, akú pociťujete k svojej vlasti. No existuje oblasť, na ktorej sa všetci zúčastnení zhodujú, že si zaslúži väčšiu pozornosť, a tou je vzdelávanie.
Ak má Slovensko vybudovať konkurenčne schopnejšiu spoločnosť, potrebuje posilniť investície do vzdelávania a školstva. Nedostatky slovenského vzdelávacieho systému sa však neprejavujú len na trhu jeho výrobkov; objavujú sa aj na trhu myšlienok. Priveľa mladých Slovákov sa stáva korisťou extrémnej a nenávistnej ideológie – a toto predstavuje vážnu hrozbu pre dlhodobú stabilitu, bezpečnosť a prosperitu krajiny.
Aby sme pochopili prítomnosť, potrebujeme skúmať minulosť. Koľko študentov základných a stredných škôl však pozná ponaučenia z druhej svetovej vojny? Koľkí vedia o príbehu Kľaku a Ostrého Grúňa – dedín vypálených do tla nacistami? Koľkí poznajú veľké medzery, aké zanechal v kultúrnej a historickej štruktúre tejto krajiny takmer úplný zánik jej kedysi pulzujúcej židovskej komunity? Nedávno som navštívil Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, pozrel som si výstavu Sen a skutočnosť v Slovenskej národnej galérii. Okrem nich je na turné po krajine hra Slovenského národného divadla „Natálka“. Takéto podujatia nám pripomínajú, kadiaľ vedie cesta extrémizmu a nenávisti. Zdroje, ktoré potrebujeme, aby sme sa ochránili, sú voľne prístupné. Musíme ich využiť, aby sme nasledujúcu generáciu poučili o utrpení minulosti.
Možnosti detí dozvedieť sa o minulosti zároveň bránia nepravdivé a zavádzajúce informácie na sociálnych sieťach a v „alternatívnych“ médiách. Musíme byť čoraz schopnejší rozlišovať medzi pravdou a propagandou, informáciami a dezinformáciami. Povzbudila ma iniciatíva týchto novín začať pravidelne odhaľovať takzvané falošné správy a viem, že občianska spoločnosť a ďalšie organizácie tiež pracujú na tomto probléme. Ak ale slovenské školy majú skutočne pripraviť spoločnosť, aby sa bránila voči tejto hrozbe, musia lepšie rozvíjať schopnosť kritického myslenia u svojich študentov už od útleho veku.
A napokon – musíme prijať, že svet sa každým dňom zmenšuje. Najúspešnejšie spoločnosti sú tie otvorené, a Slovensko môže veľa získať, ak bude podporovať väčšiu inklúziu a toleranciu. Naše spoločné hodnoty nás učia milovať druhých tak, ako by sme chceli, aby druhí milovali nás. Slovenské školy, či už cirkevné alebo ostatné, majú trvalú zodpovednosť učiť túto morálku zavčasu a často.
Spojené štáty ani zďaleka nie sú dokonalé. Dlho bojujeme s vylúčením a chceme sa podeliť o bolestné ponaučenie z boja proti tomuto javu. Bývalý americký neonacistický skinhed Christian Picciolini tento mesiac po tretíkrát navštívil Slovensko, Rozprával sa o extrémizme s 2 400 študentmi v celej krajine. V spolupráci s miestnymi aktivistami tiež založil organizáciu Exit Slovensko, na základe úspešného programu momentálne fungujúceho v USA, aby pomohol tým, ktorí chcú opustiť hnutia založené na nenávisti. Hoci je to vítaný krok, dúfam, že Slovensko a USA nebudú potrebovať takéto programy zamerané na odchod z extrémistických hnutí. Ak sa sústredíme na vzdelávanie, môžeme zastaviť extrémizmus, skôr ako sa rozšíri.
