Čím by boli USA bez Afroameričanov?

Každý február oslavujeme v Spojených štátoch Mesiac afroamerických dejín – je to príležitosť zamyslieť sa nad nesmiernymi útrapami celých generácií Afromeričanov a zároveň oceniť ich nesmierny prínos k úspechu nášho národa. Spojené štáty by sa nestali krajinou, akou sú dnes, keby nie sily, odhodlania, viery, tvorivosti a motivácie Afroamerických krajanov. Skúsenosti, nápady a názory afroamerickej komunity prispievajú k životaschopnosti a úspechu americkej spoločnosti.

Začiatkom 20. storočia žila väčšina Afroameričanov na vidieckom americkom Juhu. Zažívali zakorenený rasizmus, segregáciu a ekonomickú marginalizáciu, takže viac než 6 miliónov sa vysťahovalo na Sever za lepším životom. Tak ako milióny Európanov, ktorí emigrovali zo Slovenska a strednej Európy, aj Afroameričania našli lepšie ekonomické možnosti v mestách ako Chicago, New York a Detroit, kde prvá svetová vojna spôsobila nedostatok pracovných síl. Afroameričania spolu s európskymi prisťahovalcami začali pracovať v oceliarňach, pri budovaní ciest, v mäsokombinátoch a v automobilovom priemysle, vďaka čomu sa Amerika stala najväčšou priemyselnou veľmocou na svete.

Afroameričania zároveň priniesli aj vlastnú hudbu a umenie, jedlo,spôsob, akým praktikovali vieru a svoj zmysel pre komunitu, a tým pretvorili samotnú identitu Ameriky a jej víziu seba samej. Ak sa dnes pozrieme na mnohé prvky americkej populárnej kultúry, ich korene siahajú práve do afroamerickej kultúry.

Rokenrol sa vyvinul z blues ďalekého Juhu, pričom svetoznámych hudobníkov ako Elvis Presley inšpirovali dosiaľ neobjavení umelci ako Willie Dixon a Muddy Waters. Dnes éteru dominujú hip-hop a rhythm-and-blues. Súčasnú módu výrazne ovplyvnil život Afroameričanov v mestách a mnohí z momentálne najpopulárnejších komikov, hercov a zabávačov majú africké korene.

Napriek všetkým týmto úspechom a prínosom sa ako národ ešte vždy každodenne snažíme prekonávať rasizmus a netolerantnosť. Neustále si pripomíname ako ďaleko sme už pokročili v prijímaní a integrovaní svojich afroamerických krajanov, ale aj to, koľko toho ešte máme pred sebou. Ako však kedysi napísal básnik a spisovateľ James Baldwin: „Nie všetko, čomu čelíme, sa dá zmeniť; ale nemožno to zmeniť, kým tomu nečelíme.“

Od Chucka Berryho po Beyonce Knowles, od Ralpha Ellisona po Toni Morrisonovú a od Martina Luthera Kinga mladšieho po Baracka Obamu zanechávajú Afroameričania nezmazateľnú stopu na americkej realite. V tomto mesiaci oslavujeme ich prínos našej krajine a svetu a dúfame, že to, čo zažilo a zažíva ich spoločenstvo môže slúžiť ako príklad spoločnostiam po celom svete. Ako povedal prezident Obama, musíme sa aktívne snažiť zabezpečiť rovnaké príležitosti, otvorenosť a inkluzívnosť. Bez ohľadu na to, kým človek je, ako vyzerá alebo odkiaľ pochádza, všetci si zaslúžia rovnakú príležitosť prosperovať. Ako prezident povedal: „To, kde začínate, by nemalo určovať, kde skončíte.“