Keďže sa humanitárna kríza, ktorú spôsobil samozvaný prezident Venezuely Nicolas Maduro prehlbuje, takzvaný Madurov režim a jeho podporovatelia obvinili Spojené štáty z pokusu o štátny prevrat a ovládnutie ropných zásob Venezuely. Je to cynická lož, ktorá je pokusom zlyhávajúceho režimu udržať si represívnu kontrolu nad venezuelským ľudom. Úsilie o obnovenie demokracie vo Venezuele bolo a aj naďalej zostáva medzinárodnou iniciatívou na základe Ústavy Venezuely, vedenou susednými štátmi Južnej Ameriky a s podporou väčšiny krajín Európskej únie. Spojené štáty s hrdosťou podporujú úsilie a snahu venezuelského ľudu o slobodu a kompetentnú správu vecí verejných.
V roku 2017 sa vytvorila skupina Lima podporujúca znovunastolenie demokracie vo Venezuele, keďže sa jej kedysi prosperujúca ekonomika zrútila a nespokojnosť s režimom Nicolasa Madura narastala. Skupina Lima pozostáva zo štrnástich štátov južnej, strednej a severnej Ameriky, okrem Spojených štátov. V roku 2018 táto skupina spolu s EÚ, Slovenskom a mnohými ďalšími demokratickými krajinami odsúdila neústavné, nedemokratické podvodné voľby a odmietla uznať Madurov pokus o nelegitímne upevnenie moci. Všetky štáty Južnej Ameriky okrem Bolívie, Surinamu, Paraguaje a Guyany uznali Juana Guaida z pozície predsedu demokraticky zvoleného venezuelského Národného zhromaždenia na dočasného prezidenta podľa článkov 233, 333 a 350 venezuelskej Ústavy. Väčšina ostatných demokratických štátov nasledovala skupinu Lima, vrátane všetkých členských štátov Európskej únie okrem štyroch. Naopak, Nicolas Maduro má najväčšiu podporu krajín ako sú Kuba, Rusko, Čína a Irán, ktoré tiež utláčajú svojich vlastných obyvateľov a podporujú nedemokratické modely vlády po celom svete.
Okrem podpory venezuelských demokratických síl sú Spojené štáty pripravené tiež poskytnúť venezuelskému ľudu potraviny, ako aj ďalšiu nevyhnutnú pomoc. Nemôžeme ignorovať biedu ľudí. V súčasnosti ja asi šesťdesiat percent venezuelských nemocníc zatvorených, viac ako tri milióny ľudí utieklo z krajiny so statusom migrantov a prevažná väčšina Venezuelčanov tvrdí, že by chcelo opustiť krajinu. Spolupracujeme s partnermi v regióne. Na venezuelských hraniciach sme prichystali potraviny, zdravotnícke potreby, hygienické súpravy a iné potrebné veci pre všetkých, ktorí to potrebujú. Oznámili sme tiež pomoc vo výške 56 miliónov dolárov venezuelským migrantom, ktorí utiekli do susedných krajín. Sme svedkami toho, ako Madurov režim reaguje na medzinárodné snahy pomôcť trpiacemu venezuelskému ľudu – blokuje dodávky humanitárnej pomoci a strieľa do ľudí, ktorí sa k nej snažili dostať. Niekoľkí pri tom zahynuli a ďalší boli zranení.
Za viac ako dve desaťročia Maduro a jeho predchodca Hugo Chávez zničili ekonomiku, ktorá bola v Južnej Amerike závideniahodná. Vyvolali masovú migráciu väčšiu ako nedávna občianska vojna v Sýrii. Venezuelský ľud trpel v systéme podobnom tomu, ktorý trápil národy strednej Európy za železnou oponou, s podobnými katastrofálnymi následkami.
Rovnako ako v roku 1989 národy strednej Európy mali odvahu a usilovali sa o slobodu, teraz obyvatelia Venezuely hovoria nahlas a vyzývajú k slobode a ukončeniu autoritatívneho režimu. Obyvatelia Venezuely sa rozhodli. Teraz národy slobodného sveta si musia vybrať kde budú stáť. Na strane zlyhávajúceho, represívneho a neoprávneného režimu? Budú stáť s autoritárskymi vládcami a diktátormi? Alebo budú stáť na strane trpiaceho ľudu vo Venezuele, ktorý sa snaží vybudovať slobodnejšiu a jasnejšiu budúcnosť pre seba a svoje deti?
