Tisícky Slovákov sa na Silvestra v roku 1992 zhromaždili na Námestí SNP v Bratislave. Odpočítavali minúty do začiatku roka 1993 – a spolu s ním aj do zrodenia samostatnej Slovenskej republiky. Po boku jasajúcich Slovákov tam vtedy stál aj Američan – Paul Hacker, generálny konzul Spojených štátov. Po oslavách sa v skorých ranných hodinách vrátil do svojej kancelárie na vtedajšom Generálnom konzuláte USA a pustil sa do tvrdej práce, nevyhnutnej pre otvorenie nového veľvyslanectva Spojených štátov. V priebehu nasledujúcich dvadsaťpäť rokov sa Slovensko stalo stabilným, prosperujúcim a bezpečným štátom vďaka tvrdej práci obyčajných ľudí, energii a odhodlaniu občianskej spoločnosti a strategickej vízii lídrov krajiny. Je to veľký úspech, ktorý prichádza po takmer storočí vytrvalého boja obyčajných i výnimočných ľudí, ktorí mali odvahu byť slobodní.
Spojené štáty sú hrdé na to, že mohli byť súčasťou týchto dejín, prinajmenšom od začiatku 20. storočia. V roku 1918 Slováci spravili prvé kroky k nezávislosti, vytvorením zvrchovaného Československa po prvej svetovej vojne. Vznik tejto prvej demokracie v strednej Európe vďačil za mnohé slovenským a českým vysťahovalcom v USA. Inšpirovaní zakladajúcimi listinami a demokratickým modelom Ameriky, dožadovali sa samostatnej vlasti pre svojich krajanov v Európe v Clevelandskej dohode roku 1915 a Pittsburskej dohode roku 1918. Tieto dohody, spolu s tým, že prezident Woodrow Wilson zahrnul slobodné Československo do slávnych Štrnástich bodov z roku 1918, pripravilo pôdu pre vytvorenie slobodného a samostatného Československa. Pre Slovákov to znamenalo prvý krok z tieňa monarchie, k nebývalej moci nad vlastným osudom.
Hoci bola táto sloboda neskôr prerušená, slovensko-americké vzťahy pretrvali. Za druhej svetovej vojny pomáhali americké ozbrojené sily a zvláštne služby hrdinom Slovenského národného povstania v spoločnej snahe oslobodiť Slovensko a zvyšok Európy spod nacizmu. Po tom, čo sa komunisti roku 1948 chopili moci, a po nútenom zatvorení amerického konzulátu v Bratislave v roku 1950 ostala naša historická budova na Hviezdoslavovom námestí majetkom vlády USA a pamätným majákom demokracie po desaťročia komunistickej nadvlády.
Po páde komunistických režimov v Európe v roku1989 a vzniku samostatného Slovenska v roku 1993, stáli Spojené štáty Slovensku po boku, keď prechádzalo náročnou transformáciou z diktatúry na demokraciu a z centrálne plánovanej ekonomiky na voľný trh. Odchod Vladimíra Mečiara od kormidla v roku 1998 vydláždil cestu pre užšie politické a ekonomické partnerstvo, ako aj pre členstvo Slovenska v NATO, ktoré naďalej zaručuje jeho zvrchovanosť a bezpečnosť. Táto záruka stability, spolu so slovenským členstvom v Európskej únii a v eurozóne, je hybnou silou ekonomického rastu a integrácie do západného spoločenstva národov.
Odvtedy Slovensko a jeho čelní predstavitelia mnohokrát zdôraznili svoj záväzok voči európskej budúcnosti – takej, ktorá poskytuje vysokú životnú úroveň, zaručuje voľné cestovanie v rámci Schengenskej zóny, ponúka vzdelávacie príležitosti na celom kontinente a otvára nové dvere investíciám a ekonomickej spolupráci s európskymi a transatlantickými partnermi.
Keď sa pozrieme na uplynulých 25 rokov slovenskej samostatnosti a na dlhé roky americko-slovenských vzťahov, ktoré zásadne ovplyvnili povahu a osud Slovenska, môžeme byť hrdí na úspechy tejto krajiny. Jej ľud prekonal mnohé prekážky, kým dosiahol samostatnosť a uplatnil svoje práva ako slobodný a zvrchovaný štát. Budúcnosť v sebe skrýva veľký prísľub Slovenska ako bezpečného, zvrchovaného a prosperujúceho člena Európy a širšieho Transatlantického spoločenstva národov. Je mi cťou zastupovať USA v roku 2018, v čase osláv úspechov Slovenska a teším sa na spoločnú budúcnosť ako priatelia, partneri a spojenci.
