Spojené štáty nadviazali diplomatické vzťahy so Slovenskom v roku 1993; v tom čase krajine poskytovali pomoc a podporu pri obnove zdravej demokracie a trhového hospodárstva. Spojené štáty a Slovensko majú silné diplomatické vzťahy a spolupracujú v oblasti ozbrojených síl a presadzovaní práva. Slovensko je blízkym spojencom a partnerom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Obe krajiny vyznávajú záväzok brániť slobodu a ľudské práva. Slovensko svoje skúsenosti s prechodom k demokracii zdieľa s rozvíjajúcimi sa demokraciami vo svete a je vzorom pre ostatné krajiny smerujúce k euroatlantickej integrácii.
Pomoc USA Slovensku
Cieľom pomoci USA Slovensku v oblasti bezpečnosti je podporiť modernizačné úsilie Slovenska, jeho príspevok k operáciám NATO a Organizácie Spojených národov (OSN), a k regionálnej stabilite. V rámci pomoci Slovensku Spojené štáty podporili budovanie profesionálnych ozbrojených síl a posilnenú interoperabilitu s ozbrojenými silami USA a NATO. USA sa snažia pomôcť Slovensku skonsolidovať dosiahnuté výsledky a udržať si svoj pozitívny a stabilizačný vplyv medzi jeho susedmi, v regióne a vo svete.
Bilaterálne ekonomické vzťahy
Slovensko je členským štátom Európskej únie (EÚ) a jeho hlavnými obchodnými partnermi sú európske krajiny. Hospodárske vzťahy medzi USA a EÚ sú celosvetovo najrozsiahlejšie a najkomplexnejšie a Spojené štáty spolu s EÚ pokračujú v presadzovaní iniciatív zameraných na vytváranie nových príležitostí pre transatlantický obchod. Dovozy z USA na Slovensko zahŕňajú zariadenia pre energetiku, zdravotnícke zariadenia a príslušenstvo, elektrické a elektronické strojné zariadenia a komponenty, automobilové diely a komponenty, chemické výrobky a plasty. V dovozoch zo Slovenska do USA dominujú športové úžitkové vozidlá značiek Volkswagen a Audi vyrábané na Slovensku. Spojené štáty americké majú so Slovenskom bilaterálnu investičnú dohodu. Slovensko je účastníkom programu bezvízového styku, ktorý štátnym príslušníkom zúčastnených krajín umožňuje bezvízové cestovanie do Spojených štátov na určité obchodné alebo turistické účely na dobu nepresahujúcu 90 dní.
Členstvo Slovenska v medzinárodných organizáciách
Slovensko a Spojené štáty sú členmi radu rovnakých medzinárodných organizácií vrátane OSN, Organizácie Severoatlantickej zmluvy, Euroatlantickej partnerskej rady, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Svetovej obchodnej organizácie. Slovensko je tiež pozorovateľom v Organizácii amerických štátov.
Bilaterálna reprezentácia
Kancelárie veľvyslanectva sa nachádzajú v historickom centre Bratislavy.
Slovenské veľvyslanectvo v Spojených štátoch sídli na adrese 3523 International Court, NW, Washington, DC, 20008.
Z histórie
Väzby medzi Slovákmi a Američanmi sú hlboké a siahajú mnoho generácií dozadu. Slováci boli pri založení Spojených štátov amerických, niektorí z nich dokonca bojovali za našu nezávislosť, pričom slovenskí prisťahovalci sú dôležitou súčasťou multikultúrneho prostredia Ameriky.
Podobne aj Spojené štáty americké zohrávali významnú úlohu v dejinách Slovenska. Clevelandská dohoda z roku 1915 a Pittsburská dohoda z roku 1918 predstavovali kľúčové dokumenty, ktoré pomohli vytvoriť novú, spoločnú budúcnosť českého a slovenského národa po 1. svetovej vojne. Tomáš Masaryk, ktorý sa neskôr stal prvým prezidentom Československa, vyhlásil nezávislosť nového štátu vo Philadelphii v štáte Pensylvánia 18. októbra 1918.
Po 2. svetovej vojne vzniklo na Slovensku prvé diplomatické zastúpenie USA, keď 1. marca 1948 vicekonzul Claiborne Pell otvoril v Bratislave generálny konzulát len niekoľko dní po tom, ako sa v Československu zmocnila vlády komunistická strana. V dôsledku toho zostal Pell v Bratislave iba šesť mesiacov a misia bola donútená ukončiť činnosť 27. mája 1950.
Avšak Nežná revolúcia a koniec Studenej vojny predznamenali novú éru vzťahov. Konzulát v Bratislave bol opäť otvorený 27. mája 1991 za prítomnosti veľvyslankyne USA v Československu, Shirley Temple Blackovej, a bývalého vicekonzula Claiborna Pella, ktorý sa neskôr stal vysoko uznávaným americkým senátorom a predsedom senátneho výboru pre zahraničné vzťahy.