Dňa 31. mája 1918 sa asi dvadsaťpäť slovenských a českých vlastencov zhromaždilo v budove Loyal Order of Moose v centre Pittsburghu v americkom štáte Pensylvánia, aby podpísali Pittsburskú dohodu nazývanú aj „rodným listom“ prvej Československej republiky. Odvtedy majú ľudia Spojených štátov a Slovenska spoločné dejiny, vzťahy a odvahu byť slobodní.
V lete sa americkí diplomati vydali na netradičnú sedemnásťdňovú cestu karavanom „Amerika na kolesách“ po 26 mestách Slovenska. Cieľom bolo stretnúť a rozprávať sa s ľuďmi o našich spoločných príbehoch a nadviazať na ne novými. Tisícky miestnych ľudí sa s nami prišli porozprávať o svojich predkoch či osobných skúsenostiach s Amerikou. My sme sa ich pýtali na ich názory o USA, čo pre nich znamená sloboda a dozvedeli sme sa o ich nádejach a ambíciách. Tieto rozhovory a diskusie sú dôkazom toho, že Slovensko a naše spoločné vzťahy majú sľubnú budúcnosť.
Navždy sa nám vryla do pamäti láskavosť ľudí a krása krajiny, ktorú sme zažili na ceste cez srdce Slovenska. V Žiari nad Hronom nás miestna obyvateľka pohostila sladkosťami a chutnými koláčmi. V Starej Ľubovni sme sa naháňali o loptu amerického futbalu „šišku“ s mladým chlapcom, a to bolo jeho prvé stretnutie s americkým futbalom. V Bytči sme strávili niekoľko oddychových hodín veslovaním na krištáľovom jazere v horách. Neďaleko Myjavy sme si postavili stany, prespali v nich a zobudili sme sa na krásny východ slnka. 17 dní na cestách po Slovensku nám potvrdilo, že osobné stretnutia a kontakty, ktoré udržiavajú vzťahy medzi našimi dvoma národmi sú živé a silnejšie než sme si vedeli predstaviť.
Na prvej zastávke v Brezovej pod Bradlom sme sa stretli s miestnymi historikmi, ktorí uchovávajú príbehy amerických pilotov zostrelených v Druhej svetovej vojne a odvážnych slovenských občanov, ktorí im poskytli pomoc a prístrešie. Na poslednej zastávke v Starej Ľubovni sme vzdali hold miestnemu rodákovi Jánovi Kubaškovi, ktorý osobne podpísal Pittsburskú dohodu. V mestách od západu na východ sme počúvali historky o slovensko-amerických rodinných príslušníkoch, o milých spomienkach na dovolenku v USA, na produktívne roky strávené štúdiom na amerických školách alebo prácou v amerických podnikoch, ako aj spomienky na dobrovoľníkov Amerických mierových zborov, ktorí zanechali hlboký dojem na komunity, kde pôsobili.
Videli sme tiež na vlastné oči, že obyvatelia Slovenska si naďalej vážia a cenia tvrdo nadobudnutú slobodu a samostatnosť. Demokratické spoločnosti závisia od vôle obyčajných ľudí brániť a uplatňovať svoje slobody. Spoločné odhodlanie udržiavať tieto slobody je pilierom transatlantického spoločenstva demokracií. Na niekoľkých miestach našej cesty sme sa zoznámili s jednotlivcami, ktorí uplatnili svoju slobodu prejavu, keď spochybnili naše vzájomné vzťahy a napadli základné demokratické hodnoty. Našli sme ale aj viacero odvážnych Slovákov – starostov, vojakov, študentov, akademikov, učiteľov a ďalších, ktorí neváhali verejne brániť naše spoločné hodnoty a dlhotrvajúce partnerstvo.
„Odvaha byť slobodní“ spájala naše dva národy celé minulé storočie. Na základe toho, čo sme videli a počuli od ľudí na Slovensku je jasné, že odvaha a odhodlanie udržať slobodu sú stále živé aj v tomto storočí. Som presvedčený, že hodnoty demokracie a slobody budú naďalej motorom úspechu Slovenska ako prekvitajúceho, samostatného, demokratického národa a zároveň podporia naše dlhodobé priateľstvo na ďalších sto rokov, ba aj dlhšie.
