BRATISLAVA 30. júla – Šesťdesiat nositeľov Nobelovej ceny, 89 laureátov Pulitzerovej ceny, 39 hláv štátov a predsedov vlád, či 16 nositeľov Medaily Slobody z rúk amerického prezidenta. Tí všetci sú absolventmi Fulbrightovho programu, jedného z najprestížnejších a najväčších medzinárodných vzdelávacích výmenných programov na svete, ktorý funguje v partnerstve USA s viac ako 160 krajinami sveta a tento rok oslavuje 75. rokov svojej existencie. Na Slovensku medzi „Fulbrighter-ov“, ako sa absolventi tohto programu označujú, patria osobnosti v oblasti politiky, diplomacie, medicíny, práva, kultúry či ekonómie, ktorí získané vedomosti a skúsenosti zdieľajú vo svojom osobnom aj profesionálnom živote.
Fulbrightov program, ktorého základným poslaním je zvyšovať vzájomné porozumenie medzi občanmi USA a iných krajín, na Slovensku funguje už 27 rokov. Vďaka nemu má so štúdiom a výskumom v USA osobnú skúsenosť 362 Slovákov. Na druhej druhej strane v rámci výmenného programu pôsobilo na Slovensku už 381 Američanov, ktorí tu študovali, robili výskum, alebo učili angličtinu na stredných školách.
Slovensko patrí medzi 49 krajín, v ktorých program administruje nezávislá bilaterálna Fulbrightova komisia, ktorá bola zriadená na základe medzivládnej dohody medzi USA a Slovenskou republikou v roku 1994 a je riadená správnou radou pozostávajúcou z rovnakého počtu Američanov a Slovákov.
Výkonná riaditeľka Fulbrightovej komisie na Slovensku Lýdia Tobiášová je sama absolventkou programu. V rokoch 2009-2010 strávila pol roka štúdiom trestného práva na Fordham Law School v New Yorku. “To, čo si vážim najviac, je, že vďaka programu som sa skutočne naučila myslieť „outside the box“. Objavila som nové prístupy k riešeniu právnych problémov a mala som možnosť zblízka vidieť, ako sa vyučuje na americkej univerzite. Hosťovská fakulta mi navyše sprostredkovala možnosť zasadnúť za sudcovský stolec spolu so sudcom komunitného súdu v Brooklyne, ktorý na pojednávaní riešil rôznorodé právne spory, i drobné trestné činy, vo voľnom a veľmi otvorenom dialógu so všetkými stranami. Takýto prístup k spravodlivosti bol pre mňa celkom novým a veľmi odlišným od toho nášho,” opísala svoju skúsenosť riaditeľka Fulbrightovej komisie na Slovensku. Obrovskou pridanou hodnotou programu je podľa L. Tobiášovej aj množstvo osobných a profesionálnych kontaktov, ktoré človek získa a neraz pretrvajú celý život.
“Fulbrightovo štipendium bola jedna z najlepších príležitostí v živote zakúsiť iný systém vzdelávania, zažiť stretnutia s najlepšími mozgami v mojom odbore, debatovať hodiny s profesormi a profesorkami, ktorí mali ku mne zvedavý a partnerský prístup. Ukázalo mi ulice New Yorku tak, ako ani samotným obyvateľom mesta – kráčala som ním, pozorovala jeho život a hľadala súvislosti s mestským rozvojom. Ukázalo mi, ako vytrvalosť, zvedavosť a túžba stále sa posúvať sú skutočnou životnou filozofiou a ako nás sťažovanie, ako kultúrny fenomén, nikam nezavedie. Hlavne to posledné ľudia našej krajiny potrebujú ako soľ, pretože potenciál tu je,“ uviedla urbanistka Milota Sidorová.
„Pobyt bol pre mňa zásadný a doslova oči otvárajúci, po návrate som ťažil z výsledkov dlhé roky, publikoval 2 knihy a množstvo článkov. Nehovoriac o tom, že sa mi, aspoň tak to vnímam, podarilo pochopiť nesmierne komplikovanú migračnú politiku USA a jednotlivých štátov Únie,“ opísal svoju skúsenosť sociológ Michal Vašečka.
Vďaka Fulbrightu 37 Slovákov študovalo na prestížnych amerických univerzitách v odbore medicína a psychológia, 42 v odbore politické vedy a právo, 44 v prírodných vedách, 12 v matematike a informačných technológiách, 43 v umení a žurnalistike, 17 v architektúre a urbanizme , 47 v manažmente a viac ako 54 Slovákov v odbore americké štúdiá. Naopak, na Slovensku pôsobilo 177 Američanov v odbore americké štúdiá, 41 vo verejnej správe a manažmente, 38 v odbore politické vedy a právo, 27 v spoločenských vedách a slovenských štúdiách a 26 v umení žurnalistike.
Medzi absolventov patria napríklad poetka Maya Angelou, spisovateľ John Steinbeck, bývalý minister zahraničných vecí a diplomat Henry Kissinger, ekonóm Milton Friedman, sociologička a bývalá slovenská premiérka Iveta Radičová, veľvyslanec SR pri OSN v New Yorku Michal Mlynár, bratislavský župan Juraj Droba, primátor Bratislavy Matúš Vallo, či sociológ Michal Vašečka alebo laureátka ESET Science Award v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov Ľubomíra Tóthová a mnoho ďalších.
Prezident Harry S. Truman podpísal zákon 1. augusta 1946. Zákon inicioval americký senátor J. William Fulbright, ktorého inšpirovala osobná skúsenosť zo štúdia na Oxforde vo Veľkej Británii. Prví účastníci programu vycestovali do zahraničia už v roku 1948. Každoročne je udeľovaných približne osem tisíc štipendií americkým a zahraničným účastníkom. Tí sú vyberaní v transparentnom výberovom konaní, kde rozhodujúcimi kritériami sú akademické a profesijné kvality uchádzačov, dosiahnuté úspechy, odborný potenciál a nemenej dôležitými sú aj schopnosti a vôľa zdieľať vedomosti a skúsenosti s ľuďmi z rôznych kultúr. Každý Fulbrighter sa stáva aj akýmsi veľvyslancom svojej krajiny.
