V dnešnom svete, keď je cestovanie a komunikácia jednoduchšia a rýchlejšia, má mnoho rodín väzby k viacerým krajinám. Niektorí rodičia sa presťahujú, aby mohli využiť profesionálnu príležitosť, iní sa rozhodnú pre život v domovskej krajine svojho partnera. Výsledkom sú deti vyrastajúce v dvojjazyčných domácnostiach, prípadne doma hovoria inou rečou ako v škole. Práve vďaka rozmanitým skúsenostiam budú zajtra z mnohých dnešných detí schopní svetoví lídri.
Ak sa vzťahy medzi rodičmi zmenia, medzinárodné rodiny čelia komplikovaným výzvam. Väčšina rodičov odlúčenie rodiny neplánuje, ale ak nastane, nemusia sa zhodnúť na tom, kde by mali žiť ich deti. Ak sa rodič bez súhlasu druhého rodiča alebo úradného povolenia odsťahuje s dieťaťom z krajiny trvalého pobytu, považuje sa to za únos. Aby sa pomohlo riešeniu zložitých situácií, mnohé krajiny vrátane Spojených štátov amerických a Slovenskej republiky sa v roku 1980 pripojili k Haagskemu Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
Cieľom dohovoru je ochrana detí pred škodlivými následkami medzinárodných únosov zo strany rodičov. Vyžaduje si to od signatárov, medzi ktorými je aj Slovensko, aby spĺňali isté medzinárodné záväzky. Nedávne úpravy slovenského rodinného práva a Občianskeho súdneho poriadku podčiarkujú význam, aký Slovensko prisudzuje najrýchlejšiemu možnému navracaniu unesených detí.
Keď súd v týchto prípadoch rozhoduje, nerozhoduje o zverení dieťaťa, ale o tom, v ktorej krajine má súd rozhodnúť.
Tým, že Slovensko upravilo legislatívu, aby zabránilo neúmernému predlžovaniu konaní v prípadoch medzinárodných rodičovských únosov, urobilo dôležitý krok pre doržiavanie ustanovení dohovoru a ochranu detí skrátením súdnych konaní o návrat. Tešíme sa na budúdu spoluprácu so Slovenskom na našich spoločných cieľoch čo najrýchlejšie vracať unesené deti , brániť novým únosom a posilňovať a rozširovať dohovor.
